reklama

Zápisky z Ameriky

Moje piate leto v Amerike. Dnes idem na letisko do Washingtonu vyzdvihnúť grécku kolegyňu. V duchu sa uškŕňam - dobré načasovanie, teraz na niekoľko mesiacov vypadnúť z Grécka. Asi je to tam pekná depka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Predo mnou sú dve hodiny cesty na letisko. Potom čakanie, kým kolegyňu pustia imigrační úradníci do krajiny, a dve hodiny cesty späť.

Cestou sa zastavujem vo Walmarte, takom americkom Tescu. Len s väčším množstvom čínskeho braku.

Pri platení sa ma pokladníčka pýta: "Je to všetko, srdiečko?"

Nikdy si na tento familiárny štýl nezvyknem. Ďalšia z vecí, ktoré v hlave zaraďujem do priečinku 'kultúrne rozdiely, ktoré nepochopím'.

Klimatizáciu v aute som vždy neznášala, som z nej zachrípnutá. Ale teraz som ju ocenila. Už dva týždne je tu strašne teplo. Dnes je 36˚C v tieni a vlhko ako v skleníku. Môj najhorší jún za celých päť rokov. Vraj sa môžeme tešiť na pekne silné hurikány.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som prišla na letisko, už sa stmievalo. Otvorila som príjemne vychladené auto a skoro ma omráčila horúčava sálajúca z betónu parkoviska. Vzduch sa zmenil na horúcu masu, ktorá sa skoro nedá dýchať. Ako pri vstupe do sauny.

Ponáhľam sa do klimatizovanej haly. Tam potom postávam alebo posedávam, oči uprené na vráta z colnice.

Chvíľami prebehnem zrakom po okolí, či som kolegyňu neprepásla. Zrazu mi mozog s malým oneskorením povie, že som uvidela niečo dôverne známe. Vrátim sa pohľadom k tomu miestu, je to asi dva metre predo mnou.

Vidím dievča, asi stredoškoláčku. Práve priletela. V rukách ešte drží pas, presne taký ako mám ja. To bolo to, čo som podvedome zaregistrovala. Vitaj, krajanka!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri nej stojí batoh, skoro väčší než ona. V rukách drží obal na husle. Zvítava sa s nejakou Američankou, ktorá ju prišla vyzdvihnúť s celou tlupou detí. Je ich asi päť. Alebo možno šesť, uvažujem neskôr, keď odídu.

Matka ich postupne predstavuje. Dievčina, stále ešte s pasom v rukách, sa zoširoka usmieva a pohadzuje dlhými vlasmi. Je strašne dojemné, ako sa pohadzovaním hlavou snaží ukázať, aká je suverénna. Pritom tým len prezrádza neistotu a rozpaky. Až mám chvíľu chuť k nej prísť a povedať jej, aby sa nebála, že všetko bude OK.

Až sa vráti domov, bude s prehnaným americkým prízvukom v angličtine ukazovať, aká je svetaskúsená. Usmievam sa pri tej predstave, ale prajem jej to. Patrí to k jej veku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri tej tlupe detí dúfam, že sem prišla na študentský výmenný pobyt a nie ako au pairka. To by sa teda pekne zapotila!

Keď skončí predstavovanie, z ktorého nemá šancu si zapamätať ani jedno meno, matka zavelí k odchodu.

V duchu dievčine poprajem: "Veľa šťastia!"

Chvíľu na to zo svetelnej tabule zmizne nápis, že sa práve colne odbavujú cestujúci z Frankfurtu. Zneistiem. Keďže nápis zmizol, mali by byť už všetci vonku. Ale kde je potom moja kolegyňa? Že by nepriletela?

Práve v tej chvíli sa objaví. Ospravedlňuje sa za dlhé čakanie. Na nočnej smene tam boli len dvaja imigrační úradníci. Asi na tristo ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyjdeme z haly a ona sa neveriacky zastaví, keď pocíti tú horúčavu. Večerný osviežujúci vánok sa nekoná. Rýchlo nasadneme do auta a vydáme sa na cestu.

Jana Holecová

Jana Holecová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

písanie je pre mňa formou relaxu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu