reklama

Bola sovietska armáda cestovnou kanceláriou?

Vracala som sa domov, tentokrát s medzipristátím v Moskve. Niekoľko hodín čakania na ďalší let. Prelety sú únavné - len sedím a pritom letím, alebo sedím a pritom čakám. Rátam hodiny, kedy konečne padnem do postele. A tak i teraz - sedela som a čakala...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Prisadol si ku mne taký zhovorčivý pán. Hovoril len po rusky. Mne za roky nepoužívania ruštiny jazyk zdrevenel a slová sa vytratili, ale jemu to neprekážalo. Moja očividná neochota s kýmkoľvek sa baviť mu tiež vôbec nevadila. Keď zistil, odkiaľ som, zažiarili mu oči:

"To bolo predtým Československo, však? Keď som bol v armáde, tak som tiež bol - no nie u vás, ale vo Varšave, v Poľsku."

Ešte to mi chýbalo! Zase jeden taký!

Už viackrát som si všimla, že Rusi, ktorí slúžili v okupačných jednotkách, majú neovládateľnú potrebu sa tým chváliť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pán pokračoval: "No mne tam nenrávilos. Varšava... Net, nenrávilos."

Na zdôraznenie svojich slov zmraštil ústa.

Jeho slová ma prebrali. Cítila som, ako to vo mne začína bublať. Nenachádzala som slov. Tak jemu sa tam nepáčilo! To si myslí, že Poliakom sa "nrávilo", že tam bol?

Áno, Varšava nemá historické jadro, ale na tom majú veľký podiel práve Rusi. Veď keď tam ku koncu vojny vypuklo povstanie, Červená armáda sa zastavila pred mestom a počkala, kým ho Nemci zrovnajú so zemou. Stalin chcel vraj takto zlikvidovať zvyšky poľskej inteligencie, ktoré tam po Katyni ešte mohli byť.

Radšej som to so zhovorčivým pánom nerozoberala. Na vine nebola moja ruština, jednoducho som na to nemala chuť. K čomu by to bolo dobré? Pán bol v dôchodkovom veku a svoje názory mal pevne ujasnené. Tak som sa rozlúčila a predstierala, že ma nesmierne zaujímajú kabelky v najbližšom butiku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou ku kabelkám som si spomenula na ruského mladíka, s ktorým som sa nedávno stretla. Keď sa predstavoval, povedal mi:

"Ja som zachvatčik."

Nechápavo som sa na neho dívala. Upresnil to:

"Ja som predsa Rus. Zachvatčik znamená... no, okupant."

Obaja sme sa rozosmiali. Ocenila som to - celkom dobrý spôsob, ako prelomiť ľady. Na druhej strane v tom ale zaznel i určitý pocit kolektívnej viny.

A tak som teraz, smerujúc k butiku na moskovskom letisku uvažovala, že s tými mladšími, menej poznačenými históriou, možno máme šancu na normálne vzťahy. Nie obchodné alebo politické, ale také obyčajné ľudské. Ak do toho politika zase nejakým nešťastným spôsobom nezasiahne.

Jana Holecová

Jana Holecová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

písanie je pre mňa formou relaxu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu