Okno sme nemohli otvárať naplno, iba na 'vetrák'. Mali sme totiž mačku a báli sme sa, aby v loveckom zápale neskočila za vtákmi na breze.
Raz som cez pootvorené okno počula akési čudné zaškriekanie. Vykukla som von a na strome som uvidela nezvyčajného vtáka. Dosť veľké stvorenie sivej farby, s výrazne sfarbenými končekmi krídel.
Vták otvoril zobák a znova zaškriekal.
To bol ale hrozný zvuk! Napadlo ma, či to nebude sojka. Nikdy predtým som sojku nevidela, ale počula som, že strašne škriekajú.
Neobvyklý zvuk upútal i našu mačku. Okamžite vyskočila na okno a pohľadom pátrala po koristi. Nebolo ťažké ju nájsť, sedela na konári asi tri metre pred oknom.
Začalo divadlo. Mačka sa hypnotizovane dívala na vtáka a začala v loveckom tranze otvárať papuľku a vydávať také tie zvuky, aké mačky vydávajú práve len v loveckom tranze, keď nemôžu na korisť dosiahnuť. Nevnímala nič, len vtáka pred sebou.
Tá akože korisť si ju všimla. Chvíľu sa na ňu dívala, a potom preletela tie tri metre a zachytila sa nohami na brizolite vedľa okna. Nebol tam žiaden výstupok, len zvislá stena a ona sa na nej držala. Natiahla krk k pootvorenému oknu a zaškriekala priamo do našej kuchyne. Mačku išlo poraziť!
Ale nemohla nič robiť, len sedieť na okne meter a pol pod sojkou a priať si, aby jej vletela priamo do papuľky.
Vtáka to bavilo tak päť minúť, potom odletel. Určite si po tom akrobatickom kúsku potreboval odpočinúť.
Využila som to a odbehla k počítaču vygooglovať sojku. Áno, bola to ona, fotografie na webe vyzerali presne ako ten škriekajúci tvor na okne. Prečítala som si, že ide o plachého lesného vtáka, ale to musela byť dosť zastaralá informácia. Aspoň tá 'naša' sojka to mala k plachosti i k lesu veľmi ďaleko.
Ešte kým som sedela pri počítači, začula som to škriekanie znova. Sojka už zase provokovala.
Mačku to prestalo baviť až po troch dňoch. Začala sojku a jej škriekanie v okne ignorovať. Sojka to ešte niekoľkokrát vyskúšala, ale keď mačka nereagovala, stratilo to pre ňu pôvab a odletela.
Od tej doby som sojky občas vídala v okolí, ale už nikdy nie na našej breze, ani na našom okne.
Spomenula som si na to nedávno, keď kolega spomínal svojho rotvajlera. Vraj vždy, keď je zavretý vo výbehu, pred plot pribehne mačka od susedov a akoby nič, začne sa meter pred psovým ňufákom veľmi dôkladne čistiť...
