reklama

Poloprázdny a poloplný pohár

Občas sa ocitnem v situáciách, keď by stačila len štipka humoru, aby veci vyzerali úplne inak. Tak si kladiem otázku - vidím to takto len ja?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (143)

Príbeh 1

V piatok večer som - natešená, že ide víkend - zazvonila u kamarátky Zuzky. V rukách koláč a kvety, Zuzka mala na druhý deň narodeniny. Bude mať krásny deň, pomyslela som si, cez víkend má byť nádherné počasie.

Keď som jej blahoželala, všimla som si, že vyzerá trochu smutne. Nič neobvyklé, je to rodená pesimistka. Mne sa síce nezdá byť jej život nejaký tragický, ale čo už...

Keď sme sa pustili do koláča, Zuzka zrazu zahlásila:

"To je hrozné, že je piatok večer - v pondelok musíme ísť zase do práce!"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vidlička s kúskom koláča sa mi zastavila pred otvorenými ústami. Mám sa smiať alebo plakať? Keď som sa konečne zmohla na nejakú reakciu, povedala som:

"Počúvaj, to nemyslíš vážne! Je piatok večer, najkrajší čas týždňa, cez víkend má byť nádherné počasie, a ty tu spomínaš pondelok?"

Vôbec sa netvárila, že to mal byť žart. Len si smutne povzdychla.

Príbeh 2

Zašla som ku kaderníčke. Vždy sa na ňu teším, je veľmi milá, pred strihaním mi hlavu príjemne premasíruje a účes mi upraví podľa želania, aj keď sa niekedy netají tým, že má na vec iný názor.

"Prianie zákazníčky je pre mňa rozkazom," hovorieva, keď sa jej predstava nezhoduje s mojou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vošla som do kaderníctva v dobrej nálade, čakala ma príjemná polhodinka. Okrem mňa tam bola len jedna staršia pani, na hlave mala nanesenú farbu. Vyzerala akosi naštvane - asi že tam musí tak dlho čakať, než sa jej farba chytí na vlasy. Usmiala som sa na ňu, ona nič. Nepohol sa jej ani sval na tvári. Aha, asi bude lepšie ignorovať ju. Pustila som sa do reči s kaderníčkou a naštvanú pani som vytesnila z mysle. Nebolo to ťažké, pani za celú dobu, čo som tam strávila, nepreriekla ani slovo.

Príbeh 3

Zavolala som ďalšej kamarátke, Eve. Strašne sa mi nechcelo, ale už som jej tak dávno nevolala, že som začala mať výčitky. Eva na tom psychicky nie je práve najlepšie a priateľom sa má pomáhať. Ale keď s ňou je to vždy lotéria - akú bude mať tentokrát náladu? Niekedy je roztomilá, že by ju človek najradšej vyobjímal - vtedy sa dokáže takmer rozdať pre ľudí okolo seba. Ale inokedy, škoda hovoriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už tón, akým sa mi ohlási do telefónu, nasvedčuje, že som si nevybrala príliš dobrý deň. Snažím sa to zľahčiť, tak sa veselým tónom spýtam, ako sa má.

"No hrozne, je to naozaj strašné," znie odpoveď.

Akoby na mňa niekto hodil čiernu deku. Nasleduje pätnásť minút, keď mi vykresľuje svoju ťažkú situáciu a ja cítim naliehavú potrebu pustiť do izby trochu čerstvého vzduchu. Napadne ma, že Eva je zrelá na antidepresíva a ja neviem, ako jej naznačiť, že by mala zájsť k lekárovi.

Keď hovor skončíme, v duchu zatúžim po tom, aby k nám dorazil toľko opovrhovaný americký zvyk - odpovedať na otázku, ako sa mám, vždy rovnako: Mám sa fajn. A pritom sa usmiať. Aj keby mi v tej chvíli padala strecha na hlavu.

Jana Holecová

Jana Holecová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

písanie je pre mňa formou relaxu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu